Madeira 2.časť

Dnešný deň sme si dali trochu odpočinkový, chceli sme na lanovku Faia dos Padres, ktorá by nás ani nie za 3 minúty zviezla z 300 metrového útesu dolu k moru. Je to teda poriadny zošup a radšej sme to s deťmi vynechali. Presunuli sme sa do centra Funchalu, kde je tiež lanovka. Kedže Funchal je celý postavený v kopci, lanovka je ďaľšie turistické lákadlo. My sme sa tomu radu turistov čakajúcich na lanovku ale radšej vyhli. Zato sme ochutnali skvelú zmrzlinu a prešli sa na miestny vyhlásený farmársky trh. Martin to neznáša, keďže je presvedčený, že je tam všetko predražené. Ovocie tu mali od výmyslu sveta, dračie ovocie, ananáso-banány, jablko-banány (vôbec už netuším presný názov), broskyňové mangá, limetkovú marakuju a ďalšie neskutočné veci. Nechali sme sa zlákať ochutnávkou a milým predajcom a odišli o 20 eur ľahší so 4 ovociami. Tentoraz Martinovi dávam za pravdu, lebo fakt som nepochopila tie ceny. Vraj je to všetko ovocie pestované na Madeire, žiadny dovoz tak predsa by to nemalo byť tak drahé, či?

Oceán je tu dosť divoký a ľudia sa v ňom moc nekúpu, teda aspoň nie na našej pláži, ktorá je inak jedna z najvačších vo Funchale. Zato si tu ale vymysleli prírodné bazény vytesané do skál. Sú vybudované tesne nad úrovňou mora tak, aby do nich vlny neustále trochu morskej vody prilievali. Jedny z nich sme mali na skok od apartmánu. Nie je to úplne miesto vhodné pre malé deti, sú tam ostré skaly a studená morská voda ale Alex sa pochlapil a aj sa vykúpal. Hlavne ho bavilo pozerať sa na vlny na druhej strane betónovej steny, čo oddelovala more od bazénu. Mať na dosah ruky divoké vlny narážajúce do blízkeho útesu a pritom byť v bezpečí bazénu bol naozaj zážitok aj pre nás dospelých. Menej už pre Lauru, tá do mora nešla. Večer ale bola celá horúca, asi sme to prehnali so slnkom, ktoré tu už na nás 4 deň neustále praží.

V noci ale ani mne nebolo dobre. Nasledujúci deň som dosť pretrpela, dali sme len krátky výlet do hôr, oddýchnuť si od mora. Vo vnútrozemí sme našli nejakú krátku trasu, ktorú sme nakoniec ani nešli a len si oddýchli na lúke. Najvačší zážitok ale bola cesta. Ako sme začali stúpať, zrazu sa pred nami týčili strmé kopce a cesta sa zarezávala do svahu. Výhľady boli nádherné.  Poobede sme už len oddychovali s deťmi skákajúcimi pri hlave, ale i to trochu pomohlo a večer bolo už lepšie mne i Laure.

Predposledný deň sme mohli znovu vyraziť na ďalšiu túru tentoraz na východnú stranu ostrova na Vereda dos Balcoes. Bolo tu opať dosť turistov ale na konci bol krásny výhľad a veľmi nebojácne miestné vtáčiky, ktoré vám doslova zobú z ruky. Celá trasa vedie pekným lesom popri momentálne vyschnutej levade. Po tejto krátkej prechádzke (trvalo nám to cca hodinu) sme vyrazili do Machica na obed. V malej nenápadnej reštaurácií sme sa najedli kráľovsky. V Machicu je i nádherne ihrisko pri mori, takže aj deti boli spokojné.

A nakoniec sme ešte dokončili našu dnešnú viac menej autoturistiku výhľadom na Ponta de Sao Lourenco. Byť tu na západ slnka by bolo určite lepšie a fotograficky zaujímavejšie ale pri západe slnka sme radi, že deti už ležia v posteli (ak teda vobec sú už v posteli :D). Tak možno nabudúce…

Predpoveď na posledný deň nebola taká slnečná ale my sme sa tešili, teda hlavne Martin. Aby mohol fotiť magický Fanal, potreboval trochu depresívnej hmly alebo presnejšie povedané oblak, ktorý sadne na tento starý vavrínový les. Keďže je les v 1000 mnm, tak je celkom bežné, že sa tu počasie rýchlo mení a našťastie to bol prípad aj dnešného dňa. Ráno sme sa tam šli všetci poprechádzať a skúsiť, či sa nejaký oblak nepriženie a on nič. Bolo stále krásne. Alex nadšene behal pomedzi tieto nádherné niekedy aj 600 rokov staré stromy. Laura už bola nadšená menej, keďže les (i keď ono je to skôr taká lúka so stromami) je dosť v kopcoch, ale aspoň na rukách to s ňou šlo.

Nakoniec sme sa pobrali, že sa sem vrátime ešte poobede. Ako sme vychádzali z parkoviska, len vidíme ako sa k nám prihnal z ničoho nič oblak. A tak sme Martina vysadili a ja s deťmi sme šli hľadať pieskovú pláž, čo sme deťom od začiatku dovolenky sľubovali. Jedna je práve v dedinke Seixal a je nádherná, asi 200m dlhá pláž s čiernym pieskom, výhľadom na strmé útesy a zároveň chránená pred veľkými vlnami betónovým mólom. Deti sa poriadne vyblbli vo vlnách, takže to máme tiež odčiarknuté 😊.

Cestou po Martina sme sa stavili na jedlo ešte v Porto Moniz, kde je tiež pekné detské ihrisko a veľa reštaurácií na výber. Väčšina ľudí sem ale asi príde za prírodnými bazénmi, ktoré sa plnia pri veľkých vlnách morskou vodou. S deťmi sme si to už vyskúšali vo Funchale a stačilo to ale verím, že pre kľudnú čisto dospelácku dovolenku, by to stálo za návštevu.

Medzitým vo Fanale sa stále preháňali mraky a Martin má slušnú zbierku dramatických fotiek. Tento pravý magický Fanal sme si nakoniec užili i my, keď sme ho prišli vyzdvihnúť. V tom šere to tu má naozaj úplne iné čaro.

Madeira bola úžasná. Keď som sa dívala pred odchodom na nejaké príspevky, čo s malými deťmi na Madeire, narazila som na nemálo takých, čo vravia, že je blbosť chodiť tam s malými deťmi. Ale to by človek nechodil s nimi naozaj nikam. Jasné nie je to all inclusive válacia dovolenka, kde majú rodičia možnosť si i trochu oddýchnuť. Ale s tým sme počítali, že to nebude úplne relax, zato zážitkov máme kopu. Alex si ešte teraz po pol roku pamätá, ako sa povie ďakujem po portugalsky 😊. Je to tu krásne a to sme nevideli ani polovicu toho, čo by sme chceli. Takže sa sem určite ešte musíme vrátiť 😊.